Zdravotné riziká v Maroku

Do roku 1950 boli v Maroku časté masívne epidémie malárie. V roku 2010 bolo Maroko vyhlásené WHO za „malária-free“. Vyskytujú sa už iba sporadické prípady vo vidieckych pobrežných oblastiach od mája do októbra. Bezrizikové oblasti sú Tangeru, Rabat, Casablanca, Marrakech a Fez.

 

Nachádza sa po celom strede krajiny, v pásme tiahnucom sa od Atlantického oceánu pozdĺž pohoria Atlas takmer až k Stredozemnému moru, v púštnej oblasti na juh od pohoria Atlas v páse na hranici Sahary.

 

Najviac rozšírená bola v Beni-Mellal hlási 68% všetkých prípadov). Najvyššie riziko existuje na saharských svahoch pohoria Atlas a pobrežnom páse.

 

Zahraniční návštevníci sú behom pobytu často postihnutí zažívacími ťažkosťami, častá je lamblióza, z času na čas je hlásená cholera. V Maroku sa vyskytuje ankylostomóza, strongyloidóza, trichurióza, askarióza, fasciolóza a hydatióza, sú tu ohniská kožnej leišmaniózy. Schistosomóza sa vyskytuje v južnej polovici štátu, zvlášť v zavlažovaných poľnohospodárskych oblastiach.
Za kontaminovanú vodu treba považovať vody v zavlažovacích zariadeniach vo všetkých oázach
aj v trvalých alebo prechodných vodných zdrojoch v južnom Maroku. V severnej časti sú schistosomózou postihnuté niektoré miesta v provincii Tétouan, niektoré oblasti v provinciách Kénitra a Essaouira, podobne ako stredná oblasť provincií Meknes, Fes, Taza a oblasť stredného Atlasu.

V Maroku sa ďalej vyskytuje kliešťový  návratný týfus a na jar a v lete marseilleská horúčka. Z arboviróz sa vyskytuje horúčka Riftského Údolia a horúčka Západného Nílu. Okrem toho tu existuje riziko nákazy brucelózou. Miestni obyvatelia sú často postihnutí trachómom.