Nebezpečné živočíchy v Austrálii
Štvorhranka smrteľná je najjedovatejší živočích planéty. Jej telo pripomína štvrhranný zvon veľký ako futbalová lopta s chápadlami dlhými 8 až 10 metrov. Jej toxíny sú jedovatejšie ako najjedovatejšie hadie jedy. Jej priehľadné mliečne sfarbenie ju v mori robí neviditeľnou. Má tak prudký jed, že človek môže po stretnutí s ňou do niekoľkých sekúnd zomrieť. V prípade, že sa do jej chápadiel zamotá viac ľudí, má dosť jedu na to, aby v krátkom čase usmrtila 60 z nich.
Jed spôsobuje veľké bolesti, ochrnutie a zástavu srdca. Na tele v tých lepších prípadoch zostávajú popáleniny ako po horúcom kovovom železe či po bičovaní. Niektoré rany sa liečia mesiace a tie hlbšie zostávajú do konca života. Po popŕhlení touto medúzou treba na rany ihneď použiť ocot, ktorý je na tento účel k dispozícii na plážach a ihneď vyhľadať lekársku pomoc. Keď človek popŕhlenie prežije, môže byť ešte 8 mesiacov ochrnutý.
Medúza Irukandja je obzvlášť zákerná, lebo je nepostrehnuteľná. Je priesvitná a veľká len 1 až 3 centimetre, ramená môžu mať dĺžku 1 meter. Má jed 100 krát silnejší ako jed kobry a 1000 krát silnejší ako jed tarantúl. Jej popŕhlenie po 30 minútach vyvoláva tzv. Irukandji syndróm, spôsobujúci prudké bolesti hlavy, brucha, búšenie srdca a rýchle zvýšenie tlaku. Bolesti sú tak neznesiteľné a dlhotrvajúce (niekoľko dní až týždňov), že ľudia si pri nich prajú zomrieť. Na jed neexistuje protijed, bolesti sa zmierňujú najsilnejšími opiátmi a ľudia musia byť v intenzívnej lekárskej starostlivosti.
Vo veľa prípadoch je jej uštipnutie smrteľné, ale veľa ľudí ho aj prežilo. Pred týmito miniatúrnymi medúzkami človeka neochráni ani špeciálna kombinéza, lebo tvár nezakrýva, ani siete naťahané pri plážach. Prvou pomocou je takisto ocot.
Redback spider - pavúky nie sú agresívne, útočí len samička, aj to iba v sebaobrane. Len málokedy opúšaťajú svoje siete. Uhryznutia sú častejšie v letných mesiacoch, a to najmä vtedy, keď ruka alebo noha zavadí o pavučinu. Jed obsahuje neurotoxíny, ale veľmi pomaly sa pohybuje po tele, pravdepodobne spôsobí iba bolesť. Uhryznutie môže sprevádzať bolesť, opuch končatiny, potenie, nevoľnosť, vracanie, bolesť brucha. Od vynájdenia protijedu nebolo zaznamenané žiadne smrteľné uhryznutie.
Sydney funnel web - sú veľmi agresívne, často napádajú človeka. Uhryznutie týmto pavúkom je veľmi nebezpečné a kým neexistoval protijed, často končilo úmrtím. Jeho jed spôsobuje lokálne ochrnutie. Uhryznutie je extrémne bolestivé, môže trvať niekoľko hodín až dní. Pri ťažších priebehoch bez podania protilátky dochádza k ochabnutiu dýchacieho ústrojenstva, čo spôsobí udusenie.
V Austrálii žijú 2 druhy krokodílov - sladkovodný krokodíl (Freshwater crocodile) a krokodíl žijúci v morských vodách (Saltwater Crocodile). Obaja žijú na severe krajiny. Nebezpečný je krokodíl žijúci v slaných vodách. Je väčší, dorastá do dĺžky až 8 metrov a môže číhať v mori alebo v riekach ústiacich do mora. Vyzerá nemotorne, ale dokáže nečakane vyskočiť na svoju obeť spod hladiny na breh a stiahnuť ju so sebou. Miesta ich obvyklého výskytu bývajú označené ceduľami varujúcimi pred kúpaním a zdržovaním sa na brehu v blízskosti vody.
Ďalší nebezpečný živočích, ktorý číha v austrálskych vodách, je najjedovatejšia chobotnica sveta, The Blue Ring Octopus. Dá sa spoznať podľa modrých krúžkov zdobiacich jej telo. Pri pohryznutí človek nemôže dýchať, je paralyzovaný a v priebehu niekoľko minút upadá do bezvedomia. Protijed zatiaľ neexistuje, obeť môže zachrániť niekoľkohodinové umelé dýchanie a rýchly prevoz do nemocnice.
Synaceja bradavičnatá - Stonefish
Ide o najjedovatejšiu rybu sveta, ktorá vyzerá ako kameň a žije na morskom dne. Aj keď farba a štruktúra poskytuje tejto rybe dokonalé krytie, jej útok je veľmi bolestivý a má pre ľudský organizmus fatálne následky.
Žralok biely je veľký žralok vyskytujúce sa v pobrežných vodách. Je považovaný za človeku najnebezpečnejšieho žraloka a ako taký bol dlhodobo systematicky ničený námorníkmi a rybármi, v súčasnosti čelí bezprostrednej hrozbe vyhynutia. V skutočnosti tieto žraloky človeka systematicky nelovia, k útokom dochádza iba vtedy, keď si ho pomýlia so svojou bežnou korisťou.